Angličtina - metódy výuky

Skoro v každom inzeráte s ponukou práce sa v kolónke nároky na uchádzača dočítate ono čarovné "Aj". Angličtina. Ovšem od gymnázia už uplynul nejaký ten piatok. Človeku sa vybaví akurát tak obligátne "hau du jú dú" a "ajm fájn". No áno, fajn sa síce mám, ale s angličtinou je to už horšie. A tak si človek hovorí, že by s tým mohol takpovediac niečo urobiť. Ale akú metódu vybrať, aby pri tom vydržal a neodsunul ju zase na "inokedy"? Prekonala som svoj všeobecný odpor k slovu výuka a uvažovala o rôznych možných metódach výučby angličtiny.

Tak si vravím: pôjdeš do jazykovky. Tak sa to predsa väčšinou robí, keď už má človek za sebou nejakú tú strednú a pred sebou potrebu naučiť sa niečo, čo sa tam neučil, alebo učil, ale nechce zabudnúť. Najčastejšie ale ide o klasickú mutáciu caesarovského syndrómu: prišiel som, počul som, zabudol som a naozaj si nespomeniem. Takže dobre: angličtina a jazykový kurz. Iste majú nejakého amerického krásavca s naturálnou výslovnosťou. Hm, ale kto na to má čas, náladu a peniaze. Angličtina - neangličtina, vôbec sa mi do toho nechcelo. Tak som sa mrkla na jednu knihu angličtiny pre samoukov. Lenže ja som nikdy nebola ten typ. Viete už to slovo: samouk. Čert ho ber, že znie amatérsky, ale som ten, kto sa sám k niečomu takémuto donúti? Asi nie. Určite nie. Predstava, že si sama zadávam domáce úlohy, ma nenapĺňa očakávaním skorého úspechu. Skôr naopak. Úplne naopak. Iste, zase mi každý stupídny seriál bude milší ako učebnica, teda než angličtina.

No, ale keby tá kniha bola na kazete? Zašla som sa pozrieť do kníhkupectva. A zistila som, že veľa týchto "audiokníh" sa síce pýši titulom "od lektorov z Oxfordu", ale že sú len drahšie a o nič viac motivujúce, než bežné knihy. Plusom síce je, že počujete správnu výslovnosť, lenže hlasy z pásky ma vždy uspávali. Na uspávanku je to naozaj príliš drahé a sny by som radšej mala predsa len v slovenčine ako v angličtine. Globálny svet mi stačí počas dňa.

Tak si vravím: plesni sa po vrecku a choď do nejakej tej anglicky hovoriacej krajiny. Ale vrecko, cez ktoré som sa plesla, zíva prázdnotou a tá časť mozgu, kde je nápis "angličtina", tiež. Čo s tým? Kde nič tu nič, a angličtina už vôbec nie. Potom mi došlo, že som všetky informácie o metódach výučby angličtiny čerpala z internetu. Tak prečo sa potom neučiť priamo na ňom? E-learning. Hmm. Angličtina z domu. Nie je to až také drahé a testy mi skontroluje niekto iný. Hádam ma to bude baviť a kapitolu "sám sebe učiteľom" môžem vynechať. Je to optimálna kombinácia, ktorá ušetrí moju vrodenú lenivosť krutých rán a zároveň ušetrí aj peniaze a možno v budúcnosti pomôže aj nejaké zarobiť. Takže robím kávu a chystám sa na prvú lekciu angličtiny po internete na http://www.vyucba-anglictiny.sk/ Kurz je lacný a nie priveľmi komplikovaný, naviac občas môžem pokecať s lektorom. Idem teda na to. A ako ste na tom s angličtinou vy?